Srpen 2018

Knihy, ktoré ma ovplyvnili

31. srpna 2018 v 12:41 | patrik |  Denník

(zdroj: coolbooks.tumblr.com)

V literárnej vede sa používa termín literárny kánon (hoci jedna moja spolužiačka to počas štúdia na univerzite volala kanón). Kánon je v podstate zoznam najlepších literárnych diel, ktoré majú pre ľudstvo veľký význam. Radia sa tu klasiky ako Illias a Odysea, Danteho Božská Komédia, Shakespearove diela atď. Vierohodnosť kánonu však začala byť v posledných desaťročiach spochybňovaná, najmä z dôvodu, že tento pomyselný zoznam neobsahuje ženské autorky (alebo lepšie povedané, ak áno, veľmi málo) a navyše úplne vylučuje detskú literatúru (čo je podľa mňa úplný nezmysel, keďže detská literatúra má pre nás rovnako veľký význam ako hociktorý román od Umberta Eca). Ale som sa rozpísal, odpusťte. Keď som minule premýšľal nad svojím akoby vlastným kánonom, rozhodoval som sa, ktoré knihy ma v mojom živote najviac ovplyvnili. Bolo ich veľa, ale postupne som ich okresal na výsledné číslo v tomto článku. Ku každej knihe vám poviem zopár slov (resp. budem sa snažiť, aby ich bolo len zopár).

Čokoládovo-arašidový cheesecake od Nigelly

29. srpna 2018 v 15:41 | patrik |  Koláče

Čokoládovo-arašidový cheesecake od Nigelly

(Chocolate peanut butter cheesecake)


Tento recept pochádza z knihy: Kitchen

Cheesecake je v angloamerickej kuchyni niečo, čo nazývajú kitchen staple, čiže ich neodmysliteľnou súčasťou. Pravdou však je, že koláč podobný cheesecaku piekli už v antickom Grécku. Až do osemnásteho storočia sa do cheesecaku pridával kvások, neskôr ho nahradili vajcia. Vajcia majú totiž tendenciu vyzdvihnúť cesto, takže ak budete niekedy piecť podľa receptu, do ktorého nejde žiaden prášok do pečiva, nemajte strach, vajcia si svoju prácu odvedú. Odkedy sa cheesecake objavil na svete, prestriedalo ho už niekoľko variácií, pečených aj nepečených (obe mám vyskúšané). Moderné verzie cheesecakov sa v americkej a anglickej kuchyni začali objavovať niekedy v 19. storočí. Pamätám si, že som sa raz so sestrou rozprával o tom, že do cheesecaku nepatrí tvaroh, ale cream cheese. Nechcela mi veriť, že do cheesecaku je potrebné naozaj použiť syr. Áno. Cream cheese je syr. Smotanový. Neochutený. Pripomína skôr smotanovú pomazánku, ale stále je to syr. Takže: žiaden tvaroh, poprosím. Pravdou však je, že nemecký druh cheesecaku pod názvom Käsekuchen používa na jeho prípravu tvaroh, ale mne na tvarohu prekáža fakt, že je hrudkovitý a že ho nikdy nedokážem vymixovať na hladko. Takže ja robím cheesecake z cream cheesu a basta. V tomto som tak trochu prísny, pretože základom pri cheesecaku je to, aby mal hladkú textúru. A možno som len s tvarohom nešikovný. Akokoľvek, na cheesecake sa zvykne použiť aj ricotta (tá by mala byť po cream cheese hneď druhou možnosťou) alebo, keď už inak nejde, mascarpone. Pri mascarpone ešte prižmúrim okom, pretože je textúrou podobný cream cheesu a navyše, kto by nemal rád mascarpone. Ak niekto taký existuje, vďaka, nechcem ho poznať.

No-fuss fruit tart od Nigelly

28. srpna 2018 v 16:01 | patrik |  Koláče

No-fuss Fruit Tart od Nigelly Lawson




Za posledných päť mesiacov (alebo tak nejako) sa u mňa rozvinul záujem o jedlo do takej miery, že som si kúpil štyri kuchárske knihy. A všetky od Nigelly Lawson. V angličtine. Keď som mal dvanásť, zhodou náhod dávali v televízii jeden diel Nigellinej relácie Kitchen. Vtedy to bolo s českým dabingom, čo ma nesmierne iritovalo. Nemám totiž rád, keď sa niečo musí predabovať a vôbec to nesedí s originálom. Vzhľadom k tomu, že som v tej dobe nevedel dobre po anglicky, som ale inú možnosť nemal. Pamätám si, že som počas tých Vianoc stiahol všetky diely Nigelly z internetu a napálil ich na DVD a podaroval mame s cieľom, že si všetky diely pozrieme spolu. Ale nepozreli sme si. Tak som sa do Nigelly zamiloval sám a ostalo mi to dodnes.

som späť.

28. srpna 2018 v 15:14 | patrik |  Denník
Ahojte všetci!

Neviem, kto každý číta tento blog.
A či ho vôbec niekto číta. Ale v poslednom čase mi počítadlo vyhadzuje návštevnosť, tak neviem, či sem niekto chodí, lebo pozná môj blog, alebo je to len kvôli tomu, že sem niekto zablúdi. To je ale dlhá veta. Každopádne, neviem, po koľkýkrát píšem rovnaký nadpis článku. Lebo na blog som sa vracal naozaj niekoľkokrát, ale stále sa našlo niečo, čomu som musel venovať čas. Preto z blogu nič. Ale rád by som to zmenil. Konečne.
Čo mám nové? Dokončil som školu. To je asi to najhlavnejšie. Veľa čítam, chodím do práce (resp. si hľadám niečo nové, ale zatiaľ som na starom mieste spokojný). Niekedy mám dni, že sa mi nič nechce. Takže keď nepracujem, oddychujem. Leto ubehlo naozaj rýchlo a ja stále nedokážem pochopiť, ako ten čas beží. Aj keď čas je len koncept, ako hovorí ujo Bergson. Snažím sa vrátiť k písaniu, ide mi to ako z chlpatej deky. Na divadle nacvičujeme novú hru. Kúpil som si ukulele, učím sa na ňom hrať. Skladám si pesničky.
A ešte pečiem koláče.
Podľa Nigelly Lawson.

Veľa koláčov!

Toľko asi.
Takže...

....stay tuned.

patrik